Niekedy stačí jedna cesta, aby sa človek začal na bežné veci pozerať úplne inak.
Mala som možnosť zažiť cestu do Kene, ktorá mi ukázala úplne iný svet, svet plný farieb, úsmevov a silných príbehov.
O svoje zážitky som sa podelila aj s deťmi na prvom stupni. Nešlo však len o rozprávanie, kde som bola a čo som videla, ale najmä o myšlienku, ktorú som si priniesla.
Videla som ľudí, ktorí nemajú veľa, no napriek tomu sa dokážu úprimne tešiť zo života, z maličkostí a zo spoločných chvíľ. Pripomenulo mi to, aké dôležité je vážiť si veci, ktoré považujeme za samozrejmosť – domov, jedlo, bezpečie, rodinu či priateľov.
Veľkú radosť mi urobili aj tretiaci, ktorí sa rozhodli podeliť o cukríky a sladkosti. Uvedomili si, že mnohé deti v Afrike takéto maličkosti vôbec nemajú, a darovali ich s veľkou ochotou. Ich vďačnosť a úprimná radosť boli krásnym dôkazom toho, že empatia a dobrota majú v detských srdciach svoje pevné miesto.
Som vďačná, že som tieto skúsenosti mohla posunúť ďalej. Možno práve takéto príbehy nás učia vidieť svet trochu inými očami.
Vypracovala: Mgr. Jana Bednarčíková